Udržať si rodný jazyk v zahraničí môžeme iba vtedy, ak ho vnímame ako pevnú súčasť svojho života. Uľahčiť kontakt so slovenčinou krajanom vo svete pomáhajú aj jedinečné publikácie Lenky Šingovskej.
S Košičankou Lenkou Šingovskou sme sa stretli na 6. ročníku Ahoj Festivalu v Zürichu, festivalu kultúry pre Čechov a Slovákov vo Švajčiarsku, ktorý organizoval Český klub Zürich a Slovenský kultúrny spolok.
Lenka vo svojom vydavateľstve vydáva vlastné diela, dvojjazyčné knihy o Slovensku pre deti a dospelých. Jej nesmiernu húževnatosť, kreativitu a originálny pohľad na históriu nedávno ocenil Klub fotopublicistov Slovenského syndikátu novinárov. Za knihu Tajomstvo skalného sokola získala zlatú priečku ako Najkrajšia kniha a propagačný materiál o Slovensku.
Túto vzácnu knihu v Lenkinej prítomnosti pokrstila v Zürichu Petra Ondrčková, predsedníčka Slovenského kultúrneho spolku.
Pri detailnejšom pohľade na knihu je zrejmé, že jej tvorba vôbec nebola jednoduchá, miestami priam nebezpečná. Všetky fotografie sú Lenkina práca a mnohé z nich sú brané z vtáčej perspektívy. Bol to zámer, keďže knihou sprevádza sokol.
„Séria náhod ma doviedla k informáciám o histórii Slovanov. Tam pramení námet,“ vysvetlila nám po krste Lenka. „Sokol bol ich posvätným vtákom a súčasťou ich každodennej kultúry. Tento symbol zanechal hlbokú stopu v našej minulosti. Starí Slovania, Slovieni, boli úzko spätí s prírodou. Sokola uctievali ako symbol voľnosti a nebojácnosti,“ pokračovala Lenka a dodala, že sokola môžeme nájsť na Slovensku nielen v podobe geografických pomenovaní lokalít ako napríklad tiesňava Veľký Sokol, ale aj v mnohých rozprávkach a povestiach. Sokol bol symbolom odvahy a sily, preto sa v stredoveku používal ako diplomatický dar, či na lovecké účely pre panovníkov a šľachtické rody. Motív sokola našiel bohaté uplatnenie aj na vlajkách, minciach a v erboch. „Dokonca aj Slováci, ktorí sa vysťahovali do Severnej Ameriky za lepším životom si založili časopis a nazvali ho Sokol.”
Kniha v slovenčine a angličtine odhaľuje tajomstvá slovenských miest. Posvietiť si na ne však vyžadovalo kus odvahy.
„Mám rada dobrodružstvo a od detstva ma priťahuje lezenie na skaly. Pri získavaní fotografií vyobrazujúcich súčasné slovenské mestá bolo skôr žiaduce liezť na mestské a kostolné veže, strechy budov, vodojemy a iné vysoko položené miesta. Mnohé z nich nie sú bežne verejnosti prístupné, a preto nie sú udržiavané. Miestami ma sprevádzal požiarnik alebo správca objektu, kto objekt dôverne pozná. Raz sa stalo, že som sa na schodisku, po ktorom niekoľko desaťročí nikto neprešiel, aj otočila a pre vlastnú bezpečnosť som výstup na vežu neabsolvovala,“ opisuje zbieranie fotografií autorka.
Zázraky na počkanie
Kým kniha vznikne, zhmotní sa okolo nápadu na jej tvorbu energia. Tá priťahuje ľudí a situácie, ktoré prispejú ku konečnému výtvoru. Práve tento proces je pre Lenku fascinujúci. „Kniha, ktorá v tej dobe ešte neexistovala, dokázala spojiť a nadchnúť mnoho desiatok úplne neznámych ľudí, aby mi napomáhali napĺňať moju predstavu.“
Ten istý zážitok mala Lenka Šingovská aj pri tvorbe ostatných kníh. Stávali sa takmer zázraky. Napríklad pri knihe Vodné dobrodružstvá.
„Kdesi som našla informáciu, že Slovensko je druhé na svete v objeme zásob pitnej vody. Slovensko? Druhé na svete? Ako ten rebríček zostavili? O akom druhu vody hovoria? Tá informácia mi nedala spať a pátrala som ďalej,“ pokračovala Lenka. Prišla na to, že vedci odhadovaný objem vody v krajine prirovnali k počtu jej obyvateľov, a tak zostavili rebríček. Po Rakúsku na prvom mieste skutočne nasleduje Slovensko.
„Toto poznanie mnou zatriaslo. Uvedomila som si, ako v Afrike musia ísť deti kilometre pešo pre vodu a my ešte aj toalety splachujeme pitnou vodou. Povedala som si, že musím vytvoriť knihu, ktorá opíše, aký máme na Slovensku poklad. Na to som ale potrebovala nájsť ľudí, ktorí mi prezradia viac.“
Na jej prekvapenie onedlho natrafila na zaslúžilého odborníka Mariána Miščíka zo Slovenského vodohospodárskeho podniku, ktorého 6-ročný vnuk práve pre školský projekt potreboval informácie o vode. „Pán Miščík vedel tak pútavo rozprávať, že som nakoniec zozbierala materiál pre dve knihy. Ministerstvo životného prostredia uznalo kvalitu tohto spracovania a prvý tajomník ministra životného prostredia našu knihu pokrstil počas výročia Slovenského vodohospodárskeho podniku. To bolo pre mňa potvrdenie, že moja práca a spolupráca s odborníkmi má svoje opodstatnenie.“
Pomáha odhaliť korene
Lenka žila dlho v Anglicku, kde zbierala skúsenosti pre neskoršie založenie vlastného vydavateľstva Class Slovakia. V zahraničí spoznala mnohých Slovákov a vedela, že ak začne písať knihy, musia byť viacjazyčné. História Slovenska nech sa dostane aj k ostatným členom zmiešaných rodín. Každá rodina, v ktorej sa zachovalo aspoň trochu slovenčiny, si v knihách Lenky Šingovskej nájde aj svoju minulosť a odpoveď na mnohé otázky.
Prečo sa Čadca volá Čadca? Čo sa stalo s hradným panstvom z Bytče? Kto boli prví zberatelia slovenských ľudových rozprávok? O tom všetkom píše autorka, ktorá priznáva, že dejepis nebol kedysi jej srdcovou záležitosťou: „Ako dieťa som nemala rada hodiny dejepisu. Nechápala som, prečo sa mám učiť o niečom a niekom, kto už nie je. Nerozumela som tomu. Mala som rada matematiku a zemepis, pretože mi obe prišli ako logické a praktické. Až keď som dospela, pochopila som, že sa z toho môžeme učiť. Naši predkovia predsa svojimi rozhodnutiami formovali našu súčasnosť.“
Vo vydavateľstve Class Slovakia nájdete tituly pre všetky vekové kategórie. Od drakov a princezien, cez permoníkov a banské tajomstvá až po príbehy z babičkinej truhlice. Autorka sa rozhodla priniesť hravé vzdelávanie všetkým čitateľom. „Zaujať dieťa, alebo aj dospelého čitateľa, ktorý už vzťah k čítaniu a histórii má, je ľahké, tam sa necítim byť potrebná. Ale ako poslanie, alebo výzvu dnešnej doby pociťujem priniesť históriu hravou formou k deťom, ktoré tak, ako mňa kedysi, dejiny nezaujímajú. Chcem im priniesť hlavnú postavu, s ktorou sa dokážu identifikovať a budú chcieť zistiť, aký je jej príbeh. Vedieť pracovať s knihou je dar. Vtedy nás ani výpadok internetu nezaskočí. Vďaka knihe vždy nájdeme to, čo hľadáme.“
Autorku a vydavateľku Lenku Šingovskú nájdete na adrese https://www.classslovakia.sk/
Foto: archív autorky a classslovakia.sk
Comments