Stratená kára alebo
Kukučin - čin

Ochotnícke javisko je azda ten najprirodzenejším priestor pre inscenovanie slovenskej klasiky, prievidzské ochotnícke Divadlo “A“ siahalo do zlatého fondu slovenskej klasiky len sporadicky. K posledným úspešnejším uvedeniam patria Záveje od VHV, ktoré v Prievidzi v roku 1996 naštudoval režisér Michal Babiak. Po úspešnom inscenovaní talianskej, francúzskej a ruskej klasiky to napokon skúsili aj s tou slovenskou. Rozhodli  sa upraviť poviedku Martina Kukučína Rysavá jalovica a transformovať ju do dnešných dní. S týmto dielom Martina Kukučína mál režisée už niekoľko javiskových skúseností, no toto prievidzské bolo iné – také domáce, také BIO.

Táto poviedka síce vzni­kla pred stoštyridsiatimi rokmi, ale určite má čo povedať aj dnešnému divákovi... a nemusí to byť len veselé. Neopomenuteľnou témou, ktorá definuje celkový ráz poviedky Rysavá jalovica, je problém alkoholizmu. Pijatika si našla svo­je miesto v našich tradíciách aj fol­klóre a v istom zmysle dokresľuje náš národný kolorit. No už dávno nie je problémom len slovenskej dediny a nižších sociálnych

vrstiev. Alkohol sa pomaly vkradol do našich domácností, zamaskovaný do podoby veselého spoločníka pri oslavách, či chlácholivého spovedníka a liečiteľa rozličných ľudských bolestí. Človek si často ani nevšimne, že sa alkohol stal jeho každodenným partnerom a veľmi jednoducho prepadne závislosti. Problém je, že alkohol je v našej spoločnosti tolerovaný a abstinencia sa považuje za niečo nenormálne.

 

Pri tvorbe inscenácie, ale nebolo zámerom zbytočne morali­zovať. Ak sa však po­darí trochu nastaviť zrkadlo tomuto démonovi, ktorý dokáže zničiť život človeka, rodiny i celej komunity,budeme radi.