Oli Džupinková: 10 rokov rozhovorov som chcela osláviť veľkolepo

Moderátorka a autorka knižných projektov Oli Džupinková predstavila vo Švajčiarsku svoj najnovší projekt, knihu o Slovákoch a Slovenkách v zahraničí. 

„Aj ja som Slovenka v zahraničí,“ hlása odznak, ktorý Oli spolu s ďalším reklamným materiálom vtipne dopĺňajúcim jej novú knihu priniesla Slovákom vo Švajčiarsku.  

Odznak má len symbolický charakter. Nie každá Slovenka v zahraničí vyhľadáva spoločnosť krajanov. Navyše je takmer určite obklopená priateľmi a známymi, ktorí slovenčine nerozumejú. Výrok na odznaku má teda v cudzine význam len pre jeho nositeľku. Akú výpovednú hodnotu mu pripíše, je na samotnej Slovenke. Možno sa sama seba opýta: „Čo som vlastne v zahraničí dosiahla? A stálo to vôbec za to?“ 

Kniha s heslom Inšpirácia 

Slováci z knihy Oli Džupinkovej „Uspeli vo svete, doma ich (ne)poznáme“ majú tieto hlboké zamyslenia za sebou. Počas desiatich rokov im Oli kládla otázky v rozhovoroch pre reláciu „Slováci v zahraničí“ v Rádiu Expres. Desať rokov, vyše tristo rozhovorov. Do knihy sa ich dostalo stosedemdesiat a každý jeden príbeh je silný.  

Nechať rozhovory iba vo forme digitálnej nahrávky by bola veľká škoda. Taký materiál si žiada knihu. K príbehu musí patriť aj tvár a k tvári posolstvo.  

„Povedala som si, že chcem desať rokov práce so Slovákmi v zahraničí osláviť veľkolepo. Predtým som už pár kníh vydala, preto mi to prišlo prirodzené a jednoduché,“ povedala Oli pri prezentácii veľkej oranžovo-ružovej publikácie vo švajčiarskom Gossau.   

Ak spomína vydané knihy, má na mysli úspešnú knihu rusínskych receptov, ktorú vytvorila s mamou Oľgou Džupinkovou a kamarátom Petrom Šuchtárom, alebo projekt detských príbehov Rozprávky z Vlčích hôr. Oli je hrdá Rusínka a pochádza z oblasti Národného parku Poloniny. Obe jej srdcu blízke témy dostali knihu, logicky mohla nasledovať ďalšia. 

Nielen pre Slovákov  

Kniha, ktorá sa ale mala narodiť teraz, bola väčšia a ťažšia ako čokoľvek predtým. Našťastie si Oli počas práce v rádiu viedla o každom rozhovore záznam, čo jej neskôr pri zostavovaní obsahu ušetrilo veľa času: „Ja som tabuľkový človek, mám rada poriadok a snažím sa robiť si o všetkom prehľad. Keď sa ma niekto opýtal, či som už toho či toho mala na rozhovore v rádiu, vždy som si pozrela tabuľku a aj podľa krajiny som hneď našla odpoveď.“ 

V knihe sú jej hostia rozdelení do kapitol zameraných na vzdelávanie, vedu a výskum, biznis, šport, dizajn, hudba a ďalšie. Prenesie vás cez celé Slovensko, preletí kontinentami a opíše more osudov. Zastúpení sú ľudia, ktorí odišli do sveta pred Nežnou revolúciou, ale aj tí, ktorí sa zo sveta vrátili naspäť domov iba nedávno. Ak máte práve krízu identity, určite po knihe siahnite. Je v nej zastúpených toľko povolaní, smerovaní a nápadov, že vám zaručene prinesie žiadanú inšpiráciu.   

Oli s Petrou Ondrčkovou, riaditeľkou Slovenskej školy a škôlky v Zürichu

Takmer 500 stranová publikácia je aj pre každého, kto kedy sníval o odchode do zahraničia, alebo si ho zažil na vlastnej koži. Iste v nej nájdete niekoho, s kým sa budete identifikovať.  A aby sa nezabudlo, kniha je aj v angličtine. Preto je taká veľká a ťažká. Slováci sú predsa všade a je fajn, keď si o nich prečítajú aj ich rodinní členovia, či priatelia. Aby ľahšie pochopili to, čo sa občas ťažko vysvetľuje. Že zo Slovenska treba na istý čas odísť, aby sme ho viac vedeli oceniť.  

O deťoch a vlkoch 

Oli navštívila Švajčiarsko po prvýkrát ako hosť Plesu na kraji mesta v Gossau, po plese si však našla čas aj na deti v dvoch pobočkách Slovenskej školy a škôlky vo Švajčiarsku. V oboch deti nadchla svojou spontánnosťou pri čítaní z už spomínanej zbierky Rozprávky z Vlčích hôr. Tá vznikla zo súťaže o najkrajší príbeh. 

„Pochádzam z východného Slovenska, z rusínskeho kraja, kde leží Národný park Poloniny.  Tam som vždy trávila prázdniny u mojich starých rodičov. Prvý historický názov Polonín sú Vlčie hory a v Uliči v Poloninách vyrábajú moji priatelia Vlčie sirupy, sirupy z byliniek a ovocia, ako od babičky. S Mirom a s Jurajom sa podporujeme a vymysleli sme projekt. Čo keby deti napísali rozprávky o Vlčích horách?“ 

Oli číta deťom v pobočke Slovenskej školy a škôlky v Zürichu

Do procesu zapojili Centrum voľného času v Snine a nechali vyhlásiť celoslovenskú súťaž o najkrajšiu rozprávku z Vlčích hôr písanú deťmi. Prišlo ich 250 z celého Slovenska! Porota v zložení Miro Jaroš, Celeste Buckingham či Ondrej Kandráč nakoniec vybrala dvadsaťštyri  najvydarenejších, ktoré dostali cenu a s ilustráciami od piatich ilustrátoriek sa dnes nachádzajú v tejto knižke.  

„Preto nie som autorkou knihy, ale ambasádorkou, ktorá tento projekt zastrešuje. Kniha sa už prekladá aj do rusínskeho jazyka a pripravujeme aj audio rozprávky na počúvanie. Spolupracujeme s našou rusínskou speváčkou Dominikou Novotnou z Ústavu rusínskeho jazyka a kultúry Prešovskej univerzity,“ dodáva Oli.  

Deti z tried Slovenskej školy vo Švajčiarsku zahrnuli Oli kresbami Vlčích hôr a otázkami o čarovnom mieste na východe Slovenska. V tej chvíli bolo aj učiteľkám jasné, že takéto podujatia nesmú ostať iba v okolí Zürichu. V budúcnosti chce Škola v spolupráci so Slovenským kultúrnym spolkom priniesť autorov do pobočiek školy po celom Švajčiarsku. 

Prekvapenie v Zürichu 

Poznávacím znamením Oli Džupinkovej je spájanie šikovných ľudí od malých po veľkých do skvelých projektov. Ukázala svetu a Slovensku našich krajanov v zahraničí a prispela k tomu, aby sa sami Slováci videli inými očami a viac si sami seba vážili. Nielen, že naučila nejedného labužníka variť rusínske špeciality, dokonca v deťoch prebudila budúcich autorov. Tešíme sa na jej nápady v budúcnosti. A čo hovorí na Švajčiarsko? 

„O Zürichu som mala celkom inú predstavu. Predstavovala som si chladné centrum  financií plné chladných ľudí, ale na prekvapenie som sa tam cítila ako v  útulnej historickej časti Bratislavy. Je to veľmi príjemné, všetko je blízko, nemám  vôbec pocit veľkomesta, a zároveň ma najviac teší, že tu chodia vlaky načas. Ja síce nelyžujem, ale počula som, že infraštruktúra je tu taká fantastická, že vlaky vás z mesta dostanú až k najbližšiemu vleku,“ dodáva pred návratom na Slovensko, kde ju čaká nová etapa - práca pre slovenské vydanie magazínu Forbes. 

Mimochodom, kniha o zahraničných Slovákoch váži takmer 2,5 kilogramu. Odporúčame prikúpiť ďalší nočný stolík. 

Na záver odkaz z knihy od Slovenky v zahraničí Luisy Haasovej, ochrankyne delfínov: 

„Ide o to nájsť tú jednu vec, ktorá ťa oslobodí, ktorá ti dá tvoj smer, veriť v samého seba, dôverovať procesu a nikdy to nevzdávať. Nech je to akokoľvek ťažké a koľko prekážok sa objaví. Pokračuj ďalej. Stojí to za to.“  

Oli Džupinkovú nájdete na jej stránke https://www.olidzupi.sk/ a na Instagrame. 

Foto: archív Oli Džupinkovej a Marcela Kmecová