Poďme stavať mosty

Koncert Katky Koščovej v Zürichu pripomenul komunite krajanov vo Švajčiarsku slovenské teplo Vianoc.

Nesmelá myšlienka pozvať Katku Koščovú s priateľmi do Švajčiarska na predvianočný koncert nakoniec dostala podporu na toľkých úrovniach, že sa z nej stala akcia roka. Všetko totiž do seba zapadlo ako kolieska na nebeských hodinách.

Vianoce ako doma

Vedúce členky Slovenského kultúrneho spolku Petra Ondrčková a Marcela Kmecová sú nesmierne húževnaté tvory. V ich slovníku nejestvuje slovné spojenie „nedá sa“. Ak si niečo vezmú do hlavy, uskutočnia to. A presne z tohto dôvodu sme v roku 2025 mohli zaznamenať hneď niekoľko veľkých akcií pre slovenskú komunitu. Rodinná opekačka s Makovou kráľovnou, či Míľa pre mamu, sú iba niektoré z nich. No najväčší ohlas získal predvianočný koncert, ktorý sa mal uskutočniť v Zürichu presne vo štvrtú adventnú nedeľu.

Katka Koščová so sestrou Veronikou Husovskou a hudobníkom  Danielom Špinerom prináša nielen profesionálne odvedené koncerty. My, ktorí sme Katku sledovali od nesmelých začiatkov v slovenskej šou Superstar, sme rokmi pochopili, že človek so srdcom na pravom mieste si aj rokmi ostane verný. Katka dodnes nestratila nič zo svojej ľudskosti. Práve preto dokázala v našej komunite vo Švajčiarsku pripomenúť emócie, ktoré tak úzko súvisia s domovom.

Skrytý poklad mesta

Poďme však pekne poporiadku. Pre uskutočnenie úspešného podujatia je dôležité nájsť miesto, v ktorom sa účinkujúci, ale aj publikum, budú cítiť dobre. Iba vďaka dlhoročným skúsenostiam a kontaktom zakladateliek Slovenského kultúrneho spolku sa podarilo takmer nemožné. Prenajali sme priestory kostola Wasserkirche v Zürichu, ktorý patrí k najväčším skrytým pokladom mesta. Kedysi stál kostol na samostatnom ostrove, v stredoveku bolo na jeho mieste popravisko, kde vraj zahynuli dnešní patróni mesta svätá Regula a svätý Félix. V krypte pod kostolom môžete dnes obdivovať vykopávky prastarých múrov.

Vitráže na vysokých oknách kostola sú dielom Augusta Giacomettiho, slávneho švajčiarskeho umelca, otca sochára Alberta Giacomettiho. Hlavnú loď kostola si často prenajímajú umelci pre svoje inštalácie, no náhodný turista toto miesto tak ľahko nenájde. Do kostola sa totiž vchádza dobre zamaskovaným vchodom.

Neúnavní cestovatelia

Koncert sa mal konať v poslednú adventnú nedeľu. Presne vtedy viedla cesta hudobníkov z Bruselu do Zürichu. Ten totiž nebol jediným miestom koncertu. Katka s priateľmi precestovala tisíce kilometrov na predvianočnom turné cez Mníchov, Brusel, Antverpy, zo Švajčiarska mierili rovno do Prahy, iba s krátkou prestávkou nasledovala Bratislava a opäť celé Slovensko.

Laik nechápe, ako môžu umelci, ktorí pri každom koncerte vydajú zo seba maximum, fungovať každý večer v inom meste, navyše v zime, v predvianočnom čase. Takmer každý deň iná hotelová izba, iná posteľ. Vysvetlením môže byť iba to, že umelci dávajú publiku radosť a naspäť čerpajú návaly energie v podobe veľkej vďačnosti.

Jeden koncert nestačí

Vo chvíli, kedy sme na sociálnych médiách oznámili čas a miesto koncertu, bolo jasné, že jeden koncert stačiť nebude. Ten bol vypredaný takmer okamžite a aj čakacia listina hlásila nával.

Miesto koncertu sme však mali prenajaté na celé popoludnie, preto prišlo jediné logické riešenie. Usporiadať koncert pred koncertom. Takto by sa už o štvrtej hodine mohli celé rodiny s deťmi prísť pokochať slovenskými koledami od Katky.

Plán vyšiel. Hudobníci dorazili do centra mesta načas, baterky si nabili palacinkami na neďalekom vianočnom trhu, pod prekrásne mozaiky okien vo Wasserkirche postavili svietiace dekorácie hviezd a začali ladiť.

Hostia v snahe získať čo najlepšie miesta sa schádzali už hodinu pred prvým koncertom. Platní členovia Slovenského kultúrneho spolku mali miesta rezervované v prvých radoch.

Už iba samotným príchodom zožali hudobníci obrovský potlesk. Odzneli slovenské koledy, ale aj piesne z Katkinho repertoáru, dokonca tradičný anglický hymnus „O Holy Night“. Počas koncertu sme ešte ako organizátori čakali na zvyšných hostí na listine, a práve vtedy nastal jeden milý moment.

Turisti pred kostolom počuli Katku spievať a zrazu sa k nám hrnulo osadenstvo celého autobusu. Z jazyka sme vyrozumeli, že sú to Poliaci a tiež chcú prísť na koncert. Keď sme vysvetlili, že je vypredané, boli očividne sklamaní. Možno to skúsia o rok.

Stretnime sa v strede

Katka Koščová so sestrou Veronikou a Danielom priniesli hudbu, ktorá pohladila hlboko ukryté emócie a dovolila aj slzičkám, aby uvoľnili dlhšie potláčané pocity. Ich hudba rozumie ľudskej duši. Vie presne, na ktoré dvere v srdci má zaklopať, aby sa otvorilo. Rok 2025 nebol ľahký ani v našom malebnom Švajčiarsku. No smútky a starosti ostali predo dvermi kostola Wasserkirche v Zürichu. Dnu sa dostalo iba radostné očakávanie.

Katka ukončila koncert posolstvom, ktoré symbolizovalo jej cesty naprieč Európou:

„Cestné a vlakové mosty na Slovensku sú v havarijnom stave. Mnohé treba opraviť. No mne príde, že aj tie naše metaforické medziľudské mosty medzi nami sú v nešťastnom stave. Opraviť tie ľudské je možno niekedy ťažšie, ako zavolať firmu, ktorá dá most doporiadku. Na ľudských mostoch musíme pracovať všetci. Každý jeden z nás a každý svojou troškou, pretože takýto most sa nepostaví iba z jednej strany. My sa potrebujeme stretnúť niekde v strede, podať si ruky a fungovať v rešpekte. Ak teda potrebujete stavať mosty tu, alebo s niekým na Slovensku, prajem vám, aby ste mali veľa sily a odvahy. A nám všetkým, aby sme s tým vôbec začali.“

Katarína Mannino

Úryvky z koncertu nájdete na našom Instagrame.