Čarodejník a drak: Najdôležitejšie je nájsť lásku a samého seba
- Katarina Mannino
- Jul 29
- 4 minút čítania
Slovenská komunita vo Švajčiarsku sa rozrastá. Dobrou správou je, že slovenčina v nej nezaniká, práve naopak. Žije aj prostredníctvom umenia. Milan Móric Pšenko a Karol Gašparík oživili hru o zlom čarodejníkovi a majú s ňou veľké plány.
Sála v Ostermundigene pri Berne šumela začiatkom leta slovenčinou, ale aj češtinou či švajčiarskou nemčinou. Za zavretou oponou sa zatiaľ pripravovali dvaja herci s pevným odhodlaním oživiť divadelnú hru, ktorá sa zrodila pred rokmi na Slovensku.
Hra spala 20 rokov
Milan Móric Pšenko je aktívnym členom slovenskej komunity vo Švajčiarsku a podporovateľom Slovenského kultúrneho spolku. Správa, že na Deň detí preberie k životu obrovskú bábku draka, prilákala do sály pri Berne nielen Slovákov a Čechov, ale aj zopár švajčiarskych rodinných príslušníkov. Tento fakt neskôr dodal interaktívnej hre dokonalý moment prekvapenia, ale o tom neskôr.
„Hra vznikla takmer pred 20 rokmi. Po vyštudovaní Akadémie Umení som sa stal stálym členom divadelného súboru Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene, no vo svojom voľnom čase som účinkoval aj v iných projektoch. Jeden z nich bol divadlo Maska, ktorý založil Ladislav Motl. On napísal hru o Čarodejníkovi, a keďže sme sa už poznali z iných spoluprác, vrhli sme sa spolu aj na tento projekt,“ opisuje začiatky Milan Pšenko.
Prvé skúšky a experimentovanie s mocichtivým Čarodejníkom a zvedavým drakom prebehlo v kúpeľoch Sliač. „Bolo to mimoriadne kreatívne obdobie. Vtedy som bol drakom ja a hoci bola pôvodná konštrukcia draka zo železa a pekne ťažká, spomínam na toto obdobie s láskou. Hru sme hrávali na rôznych mestských festivaloch, či v predstaveniach pre školy,“ pokračuje.
Po Milanovom odchode do zahraničia muselo ísť na chvíľu umenie bokom, no túžba hrať ostala silná. Po dohode s tvorcom hry Motlom hru prerobil, bábky obnovil, dotvoril kulisy a pesničky, a zrazu vzniklo predstavenie, s ktorým mohol vystúpiť mimo slovenskej pôdy.
Nájsť rovnakého nadšenca je ťažké
Chýbal už iba partner, ktorý by sa schoval v konštrukcii draka. Milan natrafil na Karola Gašparíka, folkloristu s dlhoročnou dráhou divadelného ochotníka, a drak mohol znovu ožiť. Stačilo len trochu trpezlivosti, kým si páni, teraz už vyťažení otcovia rodín, zladili kalendáre na skúšanie. V rámci voľného času nacvičovali rok aj pol, a za pomoci hudobníka Janka Oláha doladili aj hudobnú stránku programu.
„Premiéra sa, myslím, veľmi vydarila. Detský divák bol vtiahnutý do deja a odozva bola výborná,“ reagoval hneď po predstavení Karol Gašparík. My sme zas neskrývali prekvapenie, s akou ľahkosťou vedie konštrukciu draka po javisku.
„Drak je trochu ťažký, ale dá sa zvládnuť, keďže súčasná konštrukcia je z hliníka. Pod kostýmom je teplo a mám horšiu viditeľnosť, ale ani to nie je najväčšia výzva. Najviac sa musím sústrediť pri zmenách hlasu podľa veku aj nálady draka. Od hravého dieťaťa po nahnevaného skoro-muža,“ smeje sa Karol Gašparík, no Milan dodáva, že Karol je borec a dal to na výbornú. „Vedel som, že to nebude ľahké,“ pokračuje Milan. „Na takýto projekt potrebujete prostriedky a množstvo voľného času. Z oboch vecí nám chýbalo, ale práve preto som veľmi vďačný za Karola. Nájsť človeka, ktorý s vami do toho pôjde s takou chuťou a zanietením, je vzácne. On venoval svoj voľný čas a veril, že projekt dokončíme a uskutočníme, aj keď sme niekedy strácali nádej. No podarilo sa!"
Ako švajčiarsky otecko takmer skántril draka
Veru podarilo, dokonca s prekvapením. Publikom sledovalo, ako sa čarodejníkovi rúcal jeden ničivý plán za druhým. Zloduch prilákal z hľadiska mladú princeznú, aby draka natrénoval na hnev, no drak by mal radšej kamošku. Zavolal si z hľadiska na pomoc siláka, aby draka vyprovokoval, no ani to mu nevyšlo. Miesiželezom sa stal švajčiarsky otecko, ktorému ani nebolo treba prekladať. Hneď by draka skántril molitanovým budzogáňom, keby drak vedel, ako bojovať. To sa už diváci výborne zabávali. A keď sa kráľom stal najmladší divák v publiku a dával rozkazy, hľadisko sa prehýbalo smiechom. Čarodejník sa mohol aj na hlavu postaviť, drak mu robil neustále napriek. Namiesto vojny a boja hľadal lásku.
Reakcie publika potvrdili to, čo pozná každý umelec. Všetky náročné momenty počas príprav vynahradí silný potlesk po predstavení. Čo je teda základ úspešného diela? Slovami Karola Gašparíka: „Ak chceš niečo vytvoriť, musíš tomu dať svoje srdce.“
Obaja herci však túžili dosiahnuť čosi viac: „Hrou sme chceli rozprúdiť trochu kultúry vo Švajčiarsku a hlavne spojiť slovenskú komunitu v Berne a okolí. Poznáme sa roky, ale stretnúť všetkých pri tomto predstavení, vidieť, ako nám deti povyrastali, bolo výnimočné. Radi by sme založili tradíciu každoročných stretnutí.“
Drak bude cestovať
Plány s hrou sú veľké a ak sa vydaria, dračia konštrukcia si trochu pocestuje. Od Čechov a Slovákov vrátane Slovenskej školy a škôlky vo Švajčiarsku, by herci chceli putovať aj smerom do Lyonu či Milána, slovenských komunít na skok od Švajčiarska. „Chceme prinášať Slovákom našu kultúru a jazyk. Takto sa určite oplatí robiť radosť a potešenie. A ktovie, možno sa s ňou vyberieme aj späť na Slovensko.“
Posolstvo hry je totiž univerzálne pre akúkoľvek komunitu. „Hrou sme chceli povedať to, že napriek ťažkým časom veríme vo víťazstvo dobra nad zlom,“ vysvetľujú umelci. „Ani zlému čarodejníkovi sa nepodarilo prinútiť draka, aby mu pomohol ovládnuť svet. Drak je totiž zvedavý, stále niečo hľadá, a to niečo je najhlbší cit. Najdôležitejšie je nájsť samého seba a lásku. Dúfame, že aj deti a diváci našli v našom predstavení pochopenie, že život nie je o vojnách a ničení. Byť pánom sveta nie je to najdôležitejšie. Milovať a byť milovaný je viac. Aj čarodejník nakoniec pochopil, že drak potrebuje lásku. Dúfame teda, že to pochopilo aj naše publikum.“
Za rozhovor ďakujú Petra Ondrčková a Katarína Mannino
Viac informácii o hre, umelcoch, kultúrnych aktivitách a zaujímavostiach sa dozviete v rádiu Rabe Bern, kde každú druhú nedeľu vysielajú deti Mária a David s technikom Móricom reláciu Fun Smile pre našu slovensko-českú komunitu. Do tejto relácie pravidelne prispievajú svojou tvorbou aj Slovenská škola a škôlka v Lucerne a Zürichu.
Link na Facebook rádia:
Komentáre